Na juhu Slovenka,len niekoľko kilometrov od maďarských hraníc, v okrese Veľký Krtíš, sa nachádza obec Stredné Plachtince. Ležia na východnej hranici malebného hontu, pozdĺž Plachtinského potoka, ktorý kedysi volali aj „Stará rieka“. Východná hranica katastra prechádza hranicou bývalých žúp – Hontianskej a Novohradskej – a západná hranica prechádza príbelskou katastrálnou hranicou. Obec vyniká najväčším katastrom, ktorý má rozlohu 2084 hektárov.
Terén v chotári prechádza od nížin a rovín s nadmorskou výškou 206,3 metra až po najvyšší vrch v okrese Španí Laz 643,1 m.n.m. Stred obce je 220 m.n.m. Pod obec patria aj Strednoplachtinské lazy, Koltayho a Bendova Vrbina a Slovákove lazy.
Územie Stredných Plachtiniec tvorí prechod medzi nížinným juhom a severným hornatým územím. Klimatické rozdiely, ktoré sa tu prejavujú, sú podmieňované povrchom a polohou, jeho nadmorskou výškou a expozíciou.
Časť chotára, nížinná, ale i pohoria svojimi úpätiami a južnými svahmi zasahujú do teplejších oblastí Ipeľskej kotliny. Vyššie polohy pohorí sa nachádzajú v chladnejšej prechodnej mierne teplej oblasti a lazy až do studenšieho pásma Krupinskej planiny.
Pôdy ,v Stredných Plachtinciach, podľa druhov môžeme rozdeliť na: pôdy hlinité, piesočnato hlinité, hlinito piesočnaté a v blízkosti potoka sa v úzkom páse vyskytujú pôdy nivné. Územie Krupinskej planiny je pokryté hnedými lesnými pôdami.
Pôvodné územie bolo pokryté dubovo-hrabovými lesmi, klčovaním a vypaľovaním premieňané na polia, pastviny, lúky, vinice a ovocné sady. V súčasnom období, dubovo-hrabové lesy zostávajú len na vyššie položených miestach. Tam, kde sa zachovali, prevládajú dubiny, hrab, javor poľný, čerešňa vtáčia a buk. Z krovín je významná ruža roľná, svíb krvavý, drieň, lieska obyčajná, hloh obyčajný. Z bylín ostrica chlpatá, ľubovník chlpatý, iskerník zlatožltý, kostrava rôznolistá, zvonček, a zimozeleň menší. Na južných úpätiach pohorí Krupinskej planiny sa zachovali zvyšky teplomilných a suchomilných zmiešaných dubových lesov. Okolo Plachtinského potoka sa nachádza v podobe úzkeho pása lužný les, zastúpený vŕbou, topoľom a jelšou. Je potrebné spomenúť i teplomilné spoločenstvo skál Hrobárovo, Fojtíkovo a Chvíranovo bralo, z ktorých bol odstránený pôvodný lesný kryt a tak dopomohol obnaženiu skál. Rozšírené sú i pasienkové spoločenstvá svahových pasienkov. Osobité postavenie zaujímajú spoločenstvá agátových monokultúr, nachádzajú sa v okolí jarkov ale aj ako agačiny.
Plachtinská dolina sa v rokoch 1970 a ďalších stáva turisticky atraktívnou oblasťou. Rozbehla sa výstavba štátnych zariadení (chatová základňa PO SZM) podnikových, ale i súkromných chát. Pre ďalší rozvoj turistiky sa v roku 1998 pod vedením Jána Mäsiara buduje náučný chodník na Pohanský vrch a Hornoplachtinské lazy. V súčasnom období Stredné Plachtinee - Háj - Prše - Modrý Kameň.
Chotárne názvy „Hrdziansko a Háj“ ešte nevypovedali svoju históriu o Slovanoch pohanoch a Slovanoch kresťanoch. To ako na týchto miestach kedysi žili a bojovali, možno ostane pochované naveky.
